Čo je pupočníková krv a prečo je dôležitá?
Po narodení dieťaťa ostáva časť jeho krvi v placente a pupočnej šnúre. Tejto krvi hovoríme pupočníková krv. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že obsahuje kmeňové bunky, ktoré sa neskôr počas života v podobnom zložení a kvalite už nikdy nevyskytnú. Keďže moderné technológie umožňujú tieto kmeňové bunky odobrať a uchovať na dlhé obdobie, začali sa v medicíne využívať pri liečbe mnohých závažných ochorení.
Aký význam majú kmeňové bunky?
Kmeňové bunky sú základné stavebné jednotky, z ktorých sa počas tehotenstva v tele matky vyvíja organizmus dieťaťa. Ide o tzv. nešpecializované bunky, ktoré sa postupne špecializujú na bunky všetkých potrebných tkanív a orgánov, napríklad svalov, kože, nervov, krvi. Túto schopnosť však po narodení postupne strácajú, takže v organizme zostávajú počas života len v obmedzenom počte. Pupočníková krv obsahuje jedinečné zloženie typovo rôznych kmeňových buniek, ktoré majú schopnosť špecializovať sa.
Najznámejšie a najčastejšie využívané sú krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sú schopné špecializovať sa na krvné bunky - červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Proces sa volá krvotvorba a u človeka po narodení prebieha len v kostnej dreni. V prenatálnom vývoji sa krv tvorí aj v iných orgánoch ako napr. v slezine a pečeni, z ktorých sa krvotvorné bunky tesne pred pôrodom „sťahujú" do kostnej drene práve cez cievny systém, ktorého súčasťou je i pupočná šnúra. Krvotvorné kmeňové bunky sa dnes používajú pri liečbe viac ako 80 závažných ochorení, pri ktorých je v organizme potrebné obnoviť krvotvorbu.
Pupočníková krv je už vyše dvadsať rokov spolu s kostnou dreňou a periférnou krvou jedným z troch zdrojov krvotvorných kmeňových buniek. Pri rozhodovaní o tom, ktorý z nich bude v prípade potreby použitý, sa posudzujú viaceré kritériá. Každý zo zdrojov má svoje špecifiká.
V pupočníkovej krvi sa nachádzajú aj iné kmeňové bunky (mezenchymálne a tzv. embryonálnym bunkám podobné kmeňové bunky). Tie sú schopné špecializovať sa nielen na krvné bunky, ale napríklad aj na bunky svalov, kostí a chrupaviek, pečeňové bunky, bunky srdcového svalu a iné. Preto majú dôležitú úlohu pri obnove poškodených častí organizmu, čím sa zaoberá tzv. regeneratívna medicína. Ide o nové možnosti použitia pupočníkovej krvi, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo forme klinických štúdií najmä v USA a Nemecku. Predchádzali im experimentálne štúdie v laboratórnych podmienkach, ktoré priniesli nádejné výsledky a týmto umožnili zahájiť klinické štúdie na pacientoch. Táto liečba je veľkým prísľubom do budúcnosti.
Kmeňové bunky, ktoré sú pre svoje obnovovacie schopnosti nazývané aj bunky „opravárky", sa nachádzajú v obmedzenom množstve aj v kostnej dreni, tukových tkanivách, príp. inde.
Kmeňové bunky z pupočníkovej krv ipatria medzi tzv. dospelé kmeňové bunky. Sú to eticky „čisté" bunky, ich použitie na výskumné a terapeutické účely je prijateľné pre všetky hlavné svetové náboženstvá, a podporil ich aj pápež Benedikt XVI.
Využívanie pupočníkovej krvi podporujú aj významné svetové mienkotvorné inštitúcie ako Európska komisia, vláda USA. Ich postoje ďalej umocňujú inštitúcie ako Inštitút medicíny zriadený pri Národnej vedeckej akadémii v USA či medzinárodné zastrešenia transplantačných centier a registrov darcov kostnej drene a jednotiek pupočníkovej krvi BMDW, EBMT, WMDA.
Liečba pupočníkovou krvou
Cieľom transplantácie krvotvorných kmeňových buniek je obnova krvotvorby. Na liečbu sa využívajú bunky získané z kostnej drene alebo pupočníkovej krvi.
Jednotlivé ochorenia lekári vždy posudzujú individuálne, pretože je potrebné určiť, či sa v danom prípade môžu použiť vlastné krvotvorné bunky (autológna transplantácia), alebo bunky od darcu (alogénna transplantácia). Lekár určí zdroj buniek na základe diagnózy, dostupnosti buniek a plánovanej liečebnej stratégie.
Zdroj: www.pupocnikovakrv.sk
