8. 2019
Bratislava 8. septembra (TASR) - Ľudia s poruchou s deficitmi pozornosti a hyperaktivitou (ADHD) to majú v oblastiach vzťahov, vzdelania či pracovného uplatnenia o niečo náročnejšie, no nikdy nie stratené, tvrdí psychológ a lektor Matej Štepita. „Najdôležitejšie je podľa mňa vypestovať si zdravú mieru sebaovládania či sebaregulácie. Tomu napomáha skúsenosť s rozumnou a citlivou autoritou v detstve,“ hovorí.
ADHD je podľa neho len jedna stránka dieťaťa. „Môže byť okrem toho pohybovo zdatné, empatické, mať dobré logické myslenie či umelecké nadanie. Veľmi dôležité pri každom dieťati je objavovať jeho silné stránky a záujmy a na nich stavať viac než na problémoch,“ dodal. Ak dieťa s ADHD dostane pochopenie a podporu zo svojho okolia, najmä od rodiny a školy, podľa Štepitu to výrazne zvyšuje jeho šancu, že sa naučí pracovať samo so sebou a uplatní sa v živote.
Letáky a brožúry Ligy za duševné zdravie (LDZ) SR o ADHD so základnými informáciami o poruche a tipmi na zvládanie každodenného života s touto diagnózou sú dostupné na rôznych miestach, ako napríklad v ambulanciách lekárov alebo v školách. „V našej spoločnosti, žiaľ, je tendenciou ešte stále psychické problémy pokladať za slabosť a zlyhanie človeka,“ konštatuje riaditeľ LDZ SR Martin Knut. Liga sa preto snaží bojovať proti predsudkom a búrať mýty o týchto problémoch.
Pre obavu z odsúdenia podľa neho mnohí ľudia so svojimi ťažkosťami zostávajú sami, skrývajú ich a nevyhľadajú pomoc. „Netreba trpieť a čakať, že to prejde, ale vyhľadať odbornú pomoc“ upozorňuje Knut. „Dobre cielená psychoterapia, v potrebných prípadoch aj moderná farmakologická liečba, väčšinou dokážu zabezpečiť štandardnú kvalitu ďalšieho života,“ hovorí. Súhlasí s tým, že nemenej dôležité pre psychiku človeka sú pomoc a podpora okolia, teda rodiny, priateľov či spolupracovníkov.
Podľa psychiatra Reného Pospíšila treba o ADHD informovať a pre pacienta s naozaj klinicky závažnou formu poruchy je diagnóza často vykúpením. „S poruchou je možné pracovať a liečiť ju, no stáva sa, že človek pred jej diagnostikovaním celý život počúva, že je neschopný, čudný alebo lenivý,“ tvrdí psychiater. Zvyšovanie povedomia o poruche má však podľa neho i svoje tienisté stránky. „Autodiagnostika na internete je mimoriadne obľúbená a niektorí ľudia, ktorí žiadajú o vyšetrenie, naozaj len nezvládajú svoju prokrastináciu. Alebo sa im nechce do nudnej práce a radi by na svoje životné problémy nalepili nálepku ADHD, aby sa ospravedlnili pred okolím alebo pred sebou,“ hovorí Pospíšil.
Podľa neho sa nájdu i ľudia, ktorí to s odborníkom ani nekonzultujú a rovno napríklad manželke oznámia, že majú ADHD a že sa s tým nedá nič robiť. „Prípadne tak môže chrániť i matka svoje dieťa skôr, než by si priznala, že by potrebovalo trochu pevnejšie pravidlá a viac zodpovednosti za svoj život,“ uzatvára odborník.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Diskusia 0
