7. 2017
Bratislava 7. júla (TASR-OTS) - 8. júla si už od roku 2005 pripomíname Svetový deň alergií. Jeho hlavnou myšlienkou je zvýšenie informovanosti a vzdelávania o alergiách s cieľom podporiť prevenciu znižovaním alergénov, zabezpečiť požadovanú zdravotnú starostlivosť a účinnú liečbu.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), alergické ochorenia sú štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a predstavujú tak spoločenskú ako aj ekonomickú záťaž v oblasti kvality života, počtu vymeškaných dní v práci alebo v škole, výdavkov na lieky, či dokonca úmrtnosti.
„Alergická nádcha – rinitída – je najčastejším alergickým ochorením. Postihuje približne 20 až 40 % populácie a jej výskyt sa postupne zvyšuje“, hovorí hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú imunológiu a alergológiu mim. prof. MUDr. Peter Pružinec, Csc.
Epidemiologické trendy ukazujú a predpovedajú, že v najbližších desaťročiach je možné očakávať približne u polovice európskej populácie počas života prejav určitej formy alergického ochorenia. Aj preto sa diagnostike a liečbe tohto ochorenia venuje čoraz väčšia pozornosť.
„Príčinou je životné prostredie, ktoré sa za posledných sto rokov výrazným spôsobom zmenilo. V posledných dvadsiatich rokoch bola zmena životného prostredia ešte intenzívnejšia. Všetko, čo konzumujeme, čo dýchame, čo si obliekame sú veci, ktoré tu predtým neboli a význame nás ovplyvnili. Zmenené životné prostredie dokáže dnes negatívne ovplyvniť aj dobrú genetickú výbavu človeka. Hovoríme o epigenetickom zásahu okolia. Významne deformuje výstup imunitného systému človeka, ktorý bol pôvodne určený na to, aby nás chránil pred vonkajšími vplyvmi. Dochádza k jeho neprimeranej reakcii so všetkými klinickými príznakmi, ktorým hovoríme alergia. Najrozšírenejšou z nich je alergická nádcha – rinitída“ vysvetľuje odborník.
Ako odlíšime alergickú nádchu od obyčajnej?
Typické príznaky nádchy sú svrbenie nosovej sliznice, kýchanie, vodnatý výtok z nosa či pocit upchania nosa. U časti pacientov sa alergická nádcha spája s poruchou čuchu, bolesťou hlavy, nepríjemnými pocitmi v ušiach, či s očnými alergickými príznakmi. Vtedy hovoríme o rinokonjuktivitíde. Nezriedka môžu byť postihnuté prínosové dutiny. Alergickú rinitídu neradno podceňovať, pretože podľa lekárov asi polovica tých, ktorí trpia alergickou nádchou, má predpoklad, že sa u nich rozvinie astma.
Je bežným javom, že pri opakovaných a často už chronických zdravotných problémoch, sa ľudia spoliehajú na voľno predajné antihistaminiká, rôzne tabletky a spreje či kvapky do nosa, ktoré však väčšinou len potlačia a zmiernia príznaky alergie. Pacientovi môže skutočne pomôcť len alergológ, ktorý problém pomocou špeciálnych testov diagnostikuje a určí správnu liečbu. „Samozrejme, vždy je potrebné ísť na alergologické vyšetrenie, ktoré potvrdí, či ide naozaj o alergiu. Neodporúčam liečiť sa dlhodobo svojpomocne“ prízvukuje prof. Pružinec.
Testy sú základ
V závislosti od príznakov a ročného obdobia treba rátať s tým, že komplexné alergologické vyšetrenie nemožno robiť hocikedy v priebehu roka. „Napríklad počas peľovej sezóny nie je vhodné realizovať kožné testy, ktoré odhaľujú príčinu alergie a určia, ktorý alergén spúšťa alergickú reakciu. V priaznivom ročnom období lekár spoľahlivo zadefinuje alergiu, určí pacientovi liečbu a pripraví ho na komplexné vyšetrenie. Vykonáva sa po peľovej sezóne v neskorej jeseni. Lekár potom rozhodne, ako bude pacienta liečiť“ vysvetľuje prof. Pružinec.
Dá sa alergia vyliečiť?
Existuje veľké množstvo protialergických liekov, ktorých úlohou je potláčať príznaky alergických ochorení, avšak jedinou liečbou podstaty alergie je alergénová imunoterapia alebo hyposenzibilizácia. Je to jediná príčinná liečba, čo znamená, že lieči to, čo ochorenie spôsobuje. Jednak môže znížiť spotrebu protialergických liekov, ale zároveň predchádza zhoršovaniu ochorenia, vzniku reakcie na nové alergény a zvyšuje celkovú kvalitu života alergika. „Alergénová imunoterapia formuje imunitný systém pacienta do rovnováhy a je kľúčová u pacienta, ktorý vyhovuje podmienkam. Ak sa u neho dá realizovať, a pacient spolupracuje, je to najlepšia možnosť, ako ho vieme liečiť“ zdôrazňuje prof. Pružinec.
Medicína dôkazov
Účinnosti a bezpečnosti alergénovej imunoterapie sa venuje veľká pozornosť a vďaka pozitívnym výsledkom najväčšieho klinického programu spoločnosti ALK v oblasti alergénovej imunoterapie, ktorý zahŕňal viac ako 6000 pacientov na troch kontinentoch, Globálna iniciatíva pre astmu (GINA) prvýkrát zaradila podjazykovú alergénovú imunoterapiu ako prídavnú liečbu vo svojej Globálnej stratégii na liečbu astmy a jej prevenciu.
„Aj slovenskí pacienti majú možnosť využívať najmodernejšiu liečbu a od mája tohto roku je už aj pre tínedžerov od 12 rokov dostupná rýchlorozpustná pod jazyková tableta určená na liečbu alergickej nádchy spôsobenej roztočmi domáceho prachu, ktorá môže zlepšiť kvalitu života pacienta a potenciálne upraviť základnú príčinu ich ochorenia“ uzatvára prof. Pružinec.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Diskusia 0
