15. november 2016
Bratislava 15. novembra (TASR) - Slováci užívajú antibiotiká mnohokrát zbytočne. Takýmito liekmi sa nedá vyliečiť chrípka či väčšina infekcií dýchacieho traktu, ako si mnohí pacienti myslia. "Neprináša to žiaden účinok, preto v tejto situácii netreba tlačiť na ich predpisovanie," povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Jana Bendová zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Veľakrát si tým chorí škodia, pretože baktérie si môžu voči takémuto lieku vypestovať odolnosť. Lekári potom väčšinou predpisujú účinnejšie antibiotiká, ktoré môžu mať pre pacienta aj závažnejšie vedľajšie účinky. Ak baktérie totiž nereagujú na antibiotickú liečbu, infekciu môže pacient zvládať problémovo. Platí to najmä u menej odolných ľudí či chronicky chorých. Rezistentné baktérie oslabujú organizmus a môžu sa nekontrolovateľne šíriť, až nakoniec spôsobia infekcie u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká.
Následkom takejto odolnosti môže byť aj smrť. "V Európe takto ročne zomiera asi 25.000 ľudí," informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa preto rozhodla zvýšiť povedomie o rizikách rezistencie. Na tieto dni vyhlásila Svetový týždeň povedomia o antibiotikách (14. - 20. 11.). Konkrétne na piatok pripadá Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách (18. 11.).
Slovensko sa v rámci krajín V4 zaraďuje k tým s vyššou spotrebou antibiotík. Posledná štatistika Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) ukazuje, že Slováci ich v primárnej starostlivosti užívajú vo väčšom množstve než Česi či Maďari. Spotreba vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 21, v Česku 19 a Maďarsku 16,2 a Poľsku 22,8.
Antibiotiká predpisujú chorým najmä ambulantní lekári (80 percent), potom nasledujú nemocnice (20 percent), ukazujú štatistiky. Na Slovensku patria medzi najčastejšie predpisované lieky, vlani pacienti spotrebovali šesť miliónov balení. "Antibiotiká sa užívajú na infekcie vyvolané baktériami, nie na vírusové ochorenia ako je chrípka," upozornila Bendová. Doktori podľa nej cítia na predpisovanie týchto liekov tlak zo strany pacientov. Niektorí im ich predpíšu aj preto, aby "niečo náhodou nepodcenili". "Spoločnosť je voči lekárom nastavená defenzívne, boja sa trestu za možnú chybu," vysvetlila.
Bendová potvrdila, že v niektorých prípadoch lekár pri predpisovaní antibiotík "len háda" a potrebuje si to laboratórne preveriť. Na takéto prípady slúži takzvaný CRP test. "Zistí, čo je pôvodcom ochorenia, pomáha doktorom najmä v sporných prípadoch," uviedla. Pediatrom ho hradia všetky zdravotné poisťovne, u lekárov pre dospelých len jedna.
Ministerstvo zdravotníctva chce tlačiť na to, aby lekári znižovali predpisovanie antibiotík. V tejto oblasti plánuje nasledujúce roky vzdelávať aj verejnosť, poukázala štátna tajomníčka rezortu Andrea Kálavská. Pomohlo by podľa nej aj postgraduálne vzdelávanie lekárov. Rezistencia na antibiotiká je jednou z ťažiskových zdravotníckych tém v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Verejnosť sa o správnom užívaní antibiotík môže viac dozvedieť aj na stránke zivotbezantibiotik.sk, vytvorilo ju občianske združenie Slovenský pacient. "Len cielená edukácia ľudí dokáže zmeniť ich postoje," dodal Radoslav Herda zo združenia.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Diskusia 0
